Informácie o dejinách kostola a dátume jeho postavenia môžeme dnes čerpať iba druhotne, z nedostupných kanonických vizitácií z rokov 1766 a 1828. V nich sa uvádza, že v roku 1717 bola na starom chóre kostola objavená tabuľka s vročením 1321, ktoré by malo odkazovať na rok založenia kostola.
Z pamiatkového hľadiska je Kostol sv. Martina v Dolnej Porube charakterizovaný ako jednoloďový barokový kostol z 18. storočia s trojbokým uzáverom presbytéria a barokovými eliptickými oknami. Baroková klenba v presbytériu je bez opornej konštrukcie. Bez podrobnejších podkladov je údaj v publikácii Patrocíniá na Slovensku, v ktorom je kostol datovaný do roku 1790. Dôvodom na tento údaj je možná prestavba či oprava kostola po požiari v roku 1709. V konkrétnom datovaní sa môžeme opäť oprieť iba o vyššie uvedené kanonické vizitácie, ktoré potvrdzujú existenciu kostola už v roku 1717.
V súčasnosti má rímskokatolícky Kostol sv. Martina v Dolnej Porube po prestavbách klasicistický ráz a za sebou rozsiahle rekonštrukcie interiéru i exteriéru, dokončené v rokoch 1930, 2009 a 2015, keď objekt požehnalí významní cirkevní hodnostári na čele s generálnym vikárom Nitrianskej diecézy Mons. Petrom Brodekom.
Jedným z atribútov sv. Martina Tourského, ktorého cesta viery viedla odvojenskej služby až po vysviacku za biskupa, je hus. Tento motív sa donedávna vynímal aj na oltárnom obraze v kostole.

Na miestnom cintoríne sú v spoločnom hrobe pochovaní štyria neznámi vojaci z druhej svetovej vojny, ktorí zahynuli v chotári obce počas oslobodzovacích bojov. Náhrobok bol odhalený 10. apríla 1973 pri príležitosti 28. výročia oslobodenia obce. Pozostáva z päťcípej hviezdy a nápisu na doske z čierneho kameňa: "Na večnú pamäť neznámym vojakom Sovietskej armády, ktorí padli pri oslobodzovaní obce Dolnej Poruby v apríli 1945".
Pamätník bol zrekonštruovaný na jeseň 2019.

Novým dominantným prvkom vynoveného exteriéru kostola je socha Panny Márie v životnej veľkosti. Pochádza z ateliéru Petra Mészároša. "Mal som záujem vytvoriť originálne dielo a obohatiť samotnú sochu o priestor, ktorý by bol nielen estetický, ale aj funkčný, keďže v obci je aktívny ružencový spolok. S farárom Lysičanom a členmi spoločenstva sme vybrali návrh, v ktorom sa pútnik, ktorý k soche príde, ocitá v kruhu ruženca. Ten je zvýraznený v podlahe tmavšími zrniečkami a končí pri centrálnom oltári so symbolom kríža. Samotná socha stojí na podstavci v tvare srdca, keďže Panna Maria je patrónkou Slovenska. Srdce má v hornej časti tvar trojvršia. Na kameni sú ďalej vyryté názvy slovenských pútnických miest, napríklad Levoča či Staré Hory," vysvetlil sochár zo Slovenského Grobu, ktorý sa slávnostného odhalenia diela v októbri 2015 zúčastnil aj so svojou rodinou. Ako dodal, na soche pracoval sedem mesiacov a do portrétu zakomponoval výraz chápajúcej matky, ženy, ktorá rozumie našim trápeniam, ktorá nás prijme a usmeje sa, povzbudí. Osobitnú pozornosť pritom venoval tvári. "Milý úsmev bude návštevník vnímať až pri pokľaknutí a pohľade zospodu. Ako by povedal môj nebohý otec - ak by sa čo i len jediný človek, ktorý nemôže cestovať na pútnické miesto, pomodlil pri tejto soche, oplatilo sa ju postaviť," povedal Mészároš.