Dolnú Porubu z troch strán obklopujú hory a so svetom spája len údolie pozdĺž potoka Teplička. Jej chotár poskytuje lyžiarske možnosti i panoramatické výhľady, hubárom často pripomína raj. Životodarný poklad však skrýva pod povrchom.
Keďže vrstvám usadených hornín v tejto časti Strážovských vrchov dominujú vápence a dolomity, v kotline dochádza k častému výskytu krasových útvarov. V katastri Dolnej Poruby sa nachádza prírodná rezervácia, rozmanitá flóra či chránené vtáčie územie. Ďalšie bohatstvo okolitej prírody spočíva v množstve vodných prameňov. Výdatné zdroje pitnej vody zásobujú takmer celý mikroregión, vrátane kúpeľného mesta Trenčianske Teplice. Miestni obyvatelia veria, že niektoré z nich majú liečivé účinky.

Oáza pokoja
Túru za tajomstvami niekoľkých prameňov začíname v časti U Suchých, kedysi zvanej Suché mlyny. Približne po desiatich minútach chôdze od posledného obývaného príbytku na Milošovej ulici počuť prenikavý žblnkot bystriny. "V osade Horné Kúty bol kedysi žľab, ktorý napájal kravy na ceste z paše na Veľkých Zrázoch. Presnejšie jeden veľký válov, asi desať metrov dlhý. V mladosti som tu slúžil u gazdu Imricha," spomína Jozef Suchý.
Polorozpadnutá klada dokazuje minimálne storočnú existenciu napájadla. Jeho osud nezostal ľuďom ľahostajný. „Keď sa povedalo pri válovoch, aj s odstupom času sme mali zaužívané, kde to je. Lenže žiadny válov tu už roky nebol. Preto sme si s kamarátmi zaumienili nelichotivú situáciu zmeniť a napájadlá oživiť," priblížil Ivan Marienka. Ako dodal, najprv bolo potrebné vyčistiť bezprostredné okolie pramienka, vyrezať bor a vytesať žľaby.

Uhasí smäd a zlepší zrak
Od zrekonštruovanej horskej studničky pokračujeme po stopách pôvodných gazdov na Zrázový vrch. Odtiaľ po hrebeni smerom na Homôlku. Prechádzame cez horské lúky, Peršovú, úbočie Česanej hory do lúčneho sedla medzi Trtávkou a Záhradčím. Tunajšia studienka na okraji lesa má vraj magickú moc. Podobne ako ďalší prameň, ktorý vyviera neďaleko poľovníckej chaty pri rázcestí do Hlbokej doliny. "Kvôli týmto prameňom niektorí susedia neváhajú prejsť aj väčšiu vzdialenosť. Voda z nich je zdravá a veľmi kvalitná. Traduje sa, že očianka spod Česanej hory blahodarne pôsobí na zlepšenie zraku," hovorí pamätníčka Anna Šupáková. Mimochodom, vodný zdroj Brodky, ktorý taktiež preteká Hlbokou dolinou predstavuje základ vodovodnej sústavy Dolnej Poruby.

Prameň šťastia
V bohatstve zdrojov podzemnej vody nezaostáva ani centrálna časť dediny. Zaujímavá história sa viaže k žriedlu v lokalite Hájovňa blízko hlavnej cesty. Ako dosvedčil starosta D. Poruby Miroslav Kopčan, obyvateľom aj okoloidúcim slúži od nepamäti. "V jeho susedstve v minulosti bývali hájnici, ktorí spravovali lesy pánov zblízka i zďaleka. Prameň je vyčistený, zastrešený a jeho okolie ponúka priestor na odpočinok. Pomenovali sme ho Prameň šťastia, čím sme chceli aj takouto formou prispieť k posilneniu ekologického povedomia občanov a návštevníkov Dolnej Poruby," povedal M. Kopčan.

Tradícia hovorí, že v období od Troch kráľov do Popolcovej stredy by malo byť všetko naopak. Prirodzený prechod od zimy k jari si obyvatelia a návštevníci Dolnej Poruby každoročne pripomínajú pestrým kultúrnym programom.
Fašiangová veselica postaví hore nohami celú obec, pričom v jej centre dole hlavou zakaždým zavesia stošesťdesiatkilové prasiatko.

Hitom je zabíjačka
Podľa spomienok skôr narodených Dolnoporubčanov v minulosti zvyklo obdobie od Troch kráľov po Popolcovú stredu vyvrcholiť v poslednom týždni ľudovou zábavou. Takmer nikdy sa nezaobišla bez symbolickej obchôdzky so slameným medveďom. Mládenci oblečení do krojov chodili po dedine, vystrájali rôzne žarty a v každom dome si s gazdinou zatancovali.
Tanec, hudba, spev, maškary, lahodné chute, omamné vône a dobrá nálada pulzujú dedinou už od skorého rána. Zlatý klinec podujatia predstavuje ukážka príprav zabíjačkových špecialít na zastrešenom nádvorí kultúrneho domu. Tím mäsiarov brúsi nože už s východom slnka. Keď zavesené prasa rozrobia, stiahnu kožu zo slaniny a vysmažia oškvarky, ktoré podávajú k zabíjačkovej kaši. Vizuálny zážitok umocňuje ochutnávka grilovaných výrobkov. V ponuke nechýbajú jaternice, klobásy či krkovička.
Fašiangová veselica však je nie je len o jedle, je to skôr prostriedok, ako si ľudia nájdu na seba čas a načerpajú pozitívnu energiu.

Jedno jedlo, desiatky variantov. V Dolnej Porube sa každé leto gurmáni predháňajú vo varení guláša. Medzi hosťami nechýbajú známe osobnosti z kultúrneho života.
Slnkom zaliata príroda na úpätí hôr, chalupárska atmosféra, oblak lahodných vôní, prestíž či recesia lákajú do športového areálu TJ Slovan domácich, ale aj kolektívy zďaleka. Kulinárska prehliadka je predovšetkým o dobrej nálade.
Odborná porota zohľadňuje najmä kvalitu mäsa, výslednú farbu, hustotu, chuť i estetickú stránku. "Všetky ingrediencie spolu musia ladiť. Úroveň súťaže stále stúpa. Rozhodovanie je ťažké, dá sa konštatovať, že takpovediac každé vráta majú vlastný guláš, ktorý považujú za najlepší. Súťažiaci sa síce dopustia aj chýb, sú to však amatérski kuchári. Cenné je už to, že sa prihlásia," zhrnul svojho času legendárny šéfkuchár z Dolnej Poruby Ivan Hofierka. Ako podotkol jeho porotcovský kolega z národného divadla Karol Čálik, základom guláša je cibuľa a šťavnaté mäso. "Napríklad močing alebo pliecko. Prekvapilo ma, že gulášová súťaž tu nie je len o guláši. Sprievodný program dokumentuje doslova lokálnu udalosť, na ktorej si organizátori dávajú veľmi záležať," povedal čestný hosť miestneho poľovníckeho združenia.
Pohodovú náladu od skorého rána dotvárajú dychovka s harmonikárom, hudobné vystúpenia, stánky s grilovanými špecialitami, obľube sa teší jazdecký klub, futbalová exhibícia, nafukovací hrad pre deti a tiež súťaž športovej zručnosti.

Dobrý chýr o službách miestnej pestovateľskej pálenice najlepšie vystihuje jej čoraz kultúrnejšie prostredie a rastúci okruh degustátorov kvalitnej dolnoporubskej pálenky.
K destilačnému kotlu v obci pod Homôlkou sa pravidelne vracajú dlhoroční klienti z Dobrej či Dubnice nad Váhom, ktorí majú kvasy členené podľa odrôd. Výsledný efekt je 1A. Aj v Dolnej Porube sú však precízni gazdovia, ktorí si dávajú záležať pri slivkových, jablčných kvasoch, ale hlavne pri tunajších odrodách hrušiek. Podobne je to v susedných obciach Omšenie a Horná Poruba.
Pracovníci pálenice podstúpili odbornú prípravu v Agroinštitúte Nitra, následne absolvovali kurzy senzorického hodnotenia alkoholických nápojov na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Zrelé ovocie by malo byť naložené do čistých nádob bez lístia, konárov a bez stopiek. V žiadnom prípade nie hnilé. Ak ovocie nemá dostatočnú šťavnatosť, do nádob treba doliať vodu, prípadne ho dosladiť. Cukornatosť je dobré premerať už pri zakladaní kvasu. Ten by nemal byť uložený na slnečnom mieste, najlepšie v priestore so stabilnou teplotou, čím docielime pomalý proces kvasenia. "Každý kvalitný destilát má svoje špecifiká – musí byť číry, okrúhly pri ochutnávaní a hlavne musí mať svoju prívlastkovú arómu," zhrnul konateľ, starosta a pracovník pálenice v jednej osobe Miroslav Kopčan.

Bližšie informácie: 032 / 6597292, 0911 211 977 (p. Rudolf Belák).